Futbal, viac ako mnohé iné súčasti nášho života pripomína životnú filozofiu i životnú realitu. Tak ako deň má noc, dážď slnko, práca odpočinok, tak aj futbal má svoje protipóly.

​

Obete i zadosťučinenia, má svoje plány i nepredvídavé závery, futbalová hra má a predsa nemá logiku. Lepší nemusí vyhrávať a zákonite slabší prehrávať. Je to šport. Musí sa ho takto brať so všetkými vzostupmi a pádmi. Nevyhnutné si je uvedomiť, že za všetkým sú ľudia.

​

Vnímajúc ho a nakrátko sa zahlbiac do našej 90-ročnej histórie, prichádzame na to, že je vlastne nevyčerpateľným.

​

Aj na dobu zmenených spoločenských a hospodárskych pomerov a z toho vyplývajúcich materiálnych možností, náklady pre prácu i úspech zostávajú rovnaké. Oduševnení jednotlivci, pochopenie a podpora ďalších, neodmysliteľná atmosféra kolektívnej radosti, smútku i sklamania u veľkej väčšiny. Preto sa futbal stal fenoménom športovým i celospoločenským.

​

Pre každého, kto sa s ním zblíži, stáva sa "drogou". Podľahneme mu niektorí viac, iní menej. Dostáva nás, alebo nás vracia do našej "génovej výbavy", do našej prirodzenosti súťažiť a víťaziť. A v tom sú jeho protipóly prinášajúce radosť i žiaľ, slzy i smiech, priateľstvá a nenávisť, obdiv i zatratenie.

​

​Áno, taký je futbal. Iný ani nemôže byť a taký aj zostane.